I-Zpravodaj COŽP

Kabinet env. studií

Centrum pro otázky životního prostředí UK

English

     

NÁVRH STANOVISKA  K PRIPRAVOVANÉMU

6. ENVIRONMENTÁLNEMU AKČNÉMU PROGRAMU

(September 2000)

 

 I. ENVIRONMENTÁLNY AKČNÝ PROGRAM (EAP)

Základnými dokumentmi EÚ zaoberajúcim sa environmentálnou politikou a jej celkovým smerovaním sú environmentálne akčné programy. V týchto programoch sa prezentujú princípy a ciele environmentálnej politiky EÚ na určité obdobie. Úplne prvý bol vypracovaný pre obdobie rokov 1973 - 1976. Zatiaľ posledný 5. EAP platí pre obdobie rokov 1993-2000 a bol pripravený paralelne s Konferenciou v Riu a Agendou 21. Tento program mal ambiciózny názov “Smerom k trvalej udržateľnosti” z výsledkov a zo stavu vývoja životného prostredia v EÚ  ale vyplýva že v mnohých aspektoch ostalo iba pri názve. 5. EAP bol podrobený „globálnemu zhodnoteniu“ a pripomienky od odborníkov a širokej verejnosti budú zapracované do 6.EAP ktorý by mal uzrieť svetlo sveta koncom roku 2000. Či Slovensko vstúpi do EÚ ešte počas platnosti tohto EAP je otázne, ale v prípade že áno, tak bude mať tento dokument priamy (a ak nevstúpime tak nepriamy) dopad na tvorbu našej environmentálnej politiky.

I.1. Výsledky Environmentálneho akčného programu č.5

Program stanovil ambicióznu víziu trvalo udržateľného rozvoja, avšak praktický pokrok v tejto oblasti bol do značnej miery obmedzený z viacerých dôvodov. Hlavným sa javí to, že neboli jasne deklarovaná zodpovednosť členských štátov a politických predstaviteľov, ako aj zodpovednosť a povinnosti jednotlivých sektorov.

Hoci tento program prispel k zvýšeniu environmentálneho povedomia a aktívne podporil účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch, neuspel v zmene ekonomických a sociálnych trendov ktoré majú škodlivý dopad na životné prostredie. Záväzky jednotlivých sektorov a členských štátov boli splnené len čiastočne a vzorec výroby a spotreby v krajinách EÚ zabraňuje dosiahnutiu trvalo udržateľného rozvoja. Ide o trendy, ktoré sa po politických zmenách na prelome 80. a 90. rokov začali uplatňovať aj u asociovaných krajín východnej a strednej Európy, kde do značnej miery vidíme tie isté (i keď kvôli celkovo nižšej výkonnosti hospodárstva v menšom rozsahu) vzorce správania sa. Tieto vzorce výroby a spotreby ktoré tu fungujú a ničia kvalitu životného prostredia, vzbudzujú obavy o zdravie a bezpečnosť obyvateľstva, generujú zvyšujúce sa množstvo odpadu a menia klimatické podmienky zostávajú hlavným problémom pri dosiahnutí trvalo udržateľného rozvoja.

Budúca environmentálna politika EÚ musí byť tvorená a implemetovaná v širšom environmentálnom, sociálnom a ekonomickom kontexte. Jedným z odporúčaní Slovenských environmentálnych MVO je aj zapracovanie špecifických otázok týkajúcich sa kandidujúcich krajín, pričom plná implementácia environmentálneho acquis zostáva prioritou. Výzvou ktorá v tejto súvislosti stojí pred EÚ je vypracovať environmentálnu stratégiu pre proces rozširovania EÚ. Táto stratégia by mala podľa nás zohľadňovať širšie aspekty tvorby a uplatňovania environmentálnej politiky v asociovaných krajinách a nemala by sa zužovať iba na implementáciu environmentálneho acquis (ktoré ako už bolo povedané zostáva prioritou), ale aj na podporu inštitucionálnej reformy v asociovaných krajinách a na posilnenie princípov občianskej spoločnosti. Veľkým problémom zostáva sektorálne zameranie acquis, pričom ak sa má zmeniť vývoj smerom k trvalo udržateľnému rozvoju musí dôjsť k integrácii environmentálnych politík do jednotlivých sektorov.

I.2. HODNOTIACA SPRÁVA EURÓPSKEJ ENVIRONMENTÁLNEJ AGENTÚRY

V roku 1999 vydala Európska environmentálna agentúra (EAP) hodnotiacu správu Životné prostredie v Európskej únii na prelome storočí (Environment in the European Union at the turn of the century) ktorá sa zaoberá súčastným stavom a trendmi v stave životného prostredia v EÚ. Táto správa konštatovala, že napriek čiastkovým úspechom a pozitívnym signálom sa celkový stav kvality životného prostredia zhoršuje. Z hľadiska Slovenska je zaujímavé konštatovanie, že podľa EAP sa bude ďalej zvyšovať riziko ohrozenia cenných prírodných zdrojov a biodiverzity v krajinách strednej a východnej Európy. 

II. STANOVISKO SLOVENSKÝCH ENVIRONMENTÁLNYCH MVO K PRIPRAVOVANÉMU 6. ENVIRONMENTÁLNEMU AKČNÉMU PROGRAMU

Podpísané Slovenské MVO vítajú možnosť ktorú svojím globálnym hodnotením 5. EAP ponúka Európska komisia. Z tohto dôvodu sme kriticky zhodnotili posledný, 5. EAP a porovnali ho s cieľmi a prioritami, ktoré presadzujeme vo svojich aktivitách a o ktorých sme presvedčený že prispievajú k ochrane prírody a biodiverzity a ku trvalo udržateľnému rozvoju Slovenska.  

Dôležitým dokumentom ktorý sa súčasnosti na Slovensku pripravuje je Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja Slovenska. Pri príprave tohto stanoviska boli porovnané ciele a závery tejto stratégie s  5. EAP Európskej únie.

Na základe tohto kritického zhodnotenia a porovnania sme došli k záverom ktoré sú v tomto stanovisku prezentované. Cieľom je prispieť k tomu, aby pripravovaný 6. EAP čo najlepšie odrážal zásady trvalo udržateľného rozvoja a pomohol zlepšiť stav životného prostredia tak v členských ako aj asociovaných krajinách EÚ.

II.1. PRIPRAVOVANÝ 6.  ENVIRONMENTÁLNY AKČNÝ PROGRAM VO VZŤAHU K ASOCIOVANÝM KRAJINÁM

Kľúčovou úlohou je poučiť sa z priebehu predchádzajúceho Environmentálneho akčného programu a prísť s jasne definovaným programom ktorý bude výsledkom širokej diskusie a bude konkrétnejší a záväznejší ako jeho predchodca. Program by mal byť platný pre nasledujúcu dekádu v ktorej by malo dôjsť k vstupu prvých asociovaných krajín do EÚ. Je preto dobré, že po prvý krát boli vyzvané ku predloženiu komentárov a návrhov  k tomuto dokumentu aj vlády, mimovládne organizácie a jednotlivý občania z asociovaných krajín

Vstup ďalších krajín z východnej a strednej Európy do EÚ v  čase platnosti 6. EAP podstatným spôsobom geograficky rozšíri platnosť tohto dokumentu. Treba zdôrazniť že napriek objektívne horšej sociálno-ekonomickej situácii v týchto krajinách, bude tento vstup znamenať pre EÚ  prínos. Na druhej strane postaví pre environmentálnu politiku v EÚ nové výzvy. Bude treba zabezpečiť ochranu prírody a biodiverzity asociovaných krajín , ktorá je podstatne zachovalejšia ako v členských štátoch EÚ. Ďalej by sme mohli spomenúť znečistenie z mobilných zdrojov, ktoré je v asociovaných krajinách nižšie vďaka väčšiemu podielu verejnej dopravy a menšiemu pohybu tovaru, ako aj menšie množstvo odpadu z domácností. Všetky tieto oblasti sa viažu k celkovo nižšej spotrebe zdrojov v asociovaných krajinách a cieľom pri ďalšom rozvoji by malo byť vyhnutie sa mechanickému preberaniu vzorcov výroby a spotreby krajín EÚ o ktorých je dokázané, že sú trvalo neurdržateľné.

II.2.  ODPORÚČANIA PRE 6.  ENVIRONMENTÁLNY AKČNÝ PROGRAM

Odporúčania pre 6. EAP sme rozdelili na všeobecné, ktoré sa viažu k celkovej filozofii, účinnosti a princípom na ktorých by mal byť tento program postavený a na odporúčania, ktoré sa viažu ku konkrétnym oblastiam ochrany a tvorby životného prostredia.

II.2.1.. Všeobecné odporúčania

Vízia Nie Revízia

Pripravovaný environmentálny akčný program by mal predstavovať víziu pre budúcnosť a nemal by byť iba mechanickým prepracovaním existujúceho 5. EAP. Mal by byť postavený na ďalšej propagácii princípu trvalo udržateľného rozvoja, implementácii Agendy 21 a pokračovaní v integrácii environmentálnych aspektov so sociálnymi a ekonomickými. Dôležitá je ďalšia integrácia environmentálnych aspektov do sektorových politík.

Na rozdiel od 5EAP, ktorý je  dlhý a zložitý na interpretáciu, by pripravovaný 6. EAP mal byť kratší a jasnejší. Prioritnou oblasťou je financovanie a tento program by sa mal preto dotýkať  aj Európskych fondov. Či už ide o CAP a štrukturálne fondy v prípade členských krajín, alebo o predvstupové fondy v prípade krajín asociovaných.

Mysli a konaj globálne

Napriek mnohým výhradám a nedosiahnutým cieľom je dnes EÚ v oblasti vývoja a uplatňovania environmentálnej politiky lídrom  medzi rozvinutými priemyselnými krajinami. V globalizujúcom sa svetovom hospodárstve kde dochádza k sústavnému odbúravaniu ciel a rôznych obchodných bariér dochádza ku zvyšovaniu konkurencie schopnosti výrobcov z krajín ktoré majú nižšie štandardy na ochranu prírody a sociálne náklady, ako aj presun problematických priemyselných odvetví z rozvinutých krajín do týchto štátov.

Tento trend je podporovaný vysokou úrovňou spotreby v rozvinutých krajinách a má ďalšie nepriaznivé dopady spôsobené zvyšovaním prepravy a s ňou spojenými emisiami do ovzdušia. EÚ by preto mala (popri vlastnej vnútornej zmene smerom k trvalo udržateľnému rozvoju)   presadzovať prísnejšiu environmentálnu legislatívu aj za svojimi hranicami.  Jednou z možností môže byť ďalší tlak na certifikáciu výrobkov a producentov. Cieľom je trvalo udržateľný rozvoj v menej rozvinutých krajinách a ich spravodlivý podiel na globálnych zdrojoch.

II.2.2. Prepojenie 6. Environmentálneho akčného programu s ďalšími dokumentmi

Helsinský summit EÚ vyzval Európsku komisiu, aby pripravila návrh dlhodobej stratégie integrujúcej ekonomické, sociálne a environmentálne aspekty rozvoja (Európska stratégia trvalo udržateľného rozvoja). Táto stratégia má byť prezentovaná Rade Európy v júni 2001 a má tiež slúžiť na zhodnotenie desaťročného vývoja od stretnutia v Rio. Pripravovaný 6. EAP by mal pre tento dokument vytýčiť rámec.

Pri tvorbe 6. EAP (a perspektívne aj pri tvorbe Európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja) by mali byť vzaté do úvahy aj strategické dokumenty viažuce sa k trvalo udržateľnému rozvoju,  ktoré boli pripravené tak v členských krajinách EÚ, ako aj v asociovaných krajinách strednej a východnej Európy. V prípade Slovenska je to Národná stratégia Trvalo udržateľného rozvoja ktorá bude hotová na jar 2001.

II.2.3. Jasné, merateľné a časovo ohraničené ciele

Definované ciele

Program by mal jasne definovať priority a ciele, ktoré by mali by ť dosiahnuté počas jeho trvania a definovať kým by mali byť tieto ciele naplnené a v akom časovom horizonte. Ciele by sa nemali týkať iba oblasti životného prostredia, ale  aj sociálnych a ekonomických dimenzií  a smerovať  k trvalo udržatenému rozvoju. 

Na Helsinskom summite v decembri 1999 boli prediskutované stratégie na implementáciu environmentálnych aspektov  do sektorových politík v oblasti dopravy, energetiky a poľnohospodárstva, pričom by  mali nasledovať oblasti vnútorný trh a priemyselný rozvoj, ktoré sa v súčasnosti pripravujú. Na základe týchto stratégií by 6. EAP mohol stanoviť kvantitatívne a kvalitatívne ciele, ktoré by sa mali dosiahnuť implementáciou tohto programu tak na úrovni EÚ ako aj samotných členských štátov.

Indikátory a mechanizmy monitorovania

Pre úspešnosť programu je základnou požiadavkou, aby boli vypracované environmentálne indikátory a mechanizmy na monitorovanie jeho efektívnosti. Použitie a ďalší vývoj týchto indikátorov (či už ide o monitoring tlakov na životné prostredie, alebo o indikátory integrácie pre jednotlivé sektory) je kľúčové pre hodnotenie účinnosti tohto programu.

II.2.4. Prioritné oblasti

Za prioritné oblasti na ktoré by sa mal program zamerať považujeme:

bullet Klimatické zmeny - Kyotsky protokol zaväzuje EÚ (a aj Slovenskú republiku)  znížiť emisie skleníkových plynov o 8% medzi rokmi 1990 a 2008/2012, zatiaľ to vyzerá že tento limit v EÚ dosiahnutý nebude, pričom  v porovnaní s výpočtami samotnej EÚ ktoré hovoria že by bola potrebná redukcia minimálne o 35% ide stále o veľmi malé zníženie. Slovensko zatiaľ nemá problémy s plnením tohto záväzku, čo však nie je spôsobené prijímaním efektívnych opatrení, ale ide o dôsledok transformácie ekonomiky a s tým spojeným krachom (prípadne útlmom výroby) veľkých priemyselných konglomerátov. Tento trend sa ale môže rýchlo zmeniť ak dôjde k oživeniu výroby, alebo k presunu výroby z iných krajín EÚ z vyššou cenou práce.
bullet Energetika - program by mohol zaviazať krajiny k prijatiu ambicióznych cieľov pre percento spotreby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj ciele pre úspory energie a propagovať používanie ekonomických nástrojov pre znižovanie spotreby cestou progresívneho zdaňovania najlepšie v rámci širokej „environmentálnej“ daňovej reformy. Prioritou zostáva úplné skončenie výroby elektrickej energie v jadrových elektrárniach.
bullet Doprava - environmentálne priaznivá prevaha verejnej dopravy nad osobnou a relatívne dobre rozvinutá sieť verejnej dopravy v asociovaných krajinách by mali byť podporené a ďalej rozvíjané. Slovensko je vďaka svojej centrálnej polohe križovatkou dopravy v strednej Európe. V prípade vstupu okolitých krajín do EÚ dôjde pravdepodobne k nárastu ich vzájomného obchodu čo bude vytvárať ďalší tlak na životné prostredie. Zvýhodnenie a propagácia  železničnej dopravy na úkor cestnej je preto pre Slovensko veľmi dôležité.
bullet Poľnohospodárstvo - podstatná reforma dotácií od intenzívneho poľnohospodárstva  v prospech  organicky produkovaných potravín je v zaujme Slovenska.  Kvalita potravín a ich nízka kontaminácia je komparatívnou výhodou Slovenských poľnohospodárov, ktorý nemôžu konkurovať cenami, ale kvalitou.
bullet Turistický priemysel - podpora trvalo udržateľného rozvoja turistiky.
bullet Biodiverzita - Dve direktívy nepostačujú na ochranu bohatej biodiverzity v asociovaných krajinách preto by pripravovaný program mal stanoviť ochranu biodiverzity ako jednu zo svojich priorít.

Program by mal popri cieľoch na úrovni EÚ zaväzovať aj jednotlivé členské štáty  k prijímaniu realistických, ale ambicióznych cieľov v týchto a ďalších oblastiach.  Takýto dokument obsahujúci aj  časový harmonogram pre ich naplnenie by podľa nás podporil v asociovaných krajinách uplatňovanie opatrení na zlepšenie stavu životného prostredia. Dôležité je, že by podporil aj pozíciu inštitúcií a organizácií v sektore životného prostredia pri ich negociáciách s ostatnými sektormi a pri integrácii environmentálnych politík do sektorových.

II.2.5. Nástroje pre implementáciu týchto cieľov

Pripravovaný 6. EAP by mal podporiť zavádzanie ekonomických, finančných a iných  nástrojov, ktoré by  slúžili na presadzovanie jeho cieľov, pričom cieľom tohto programu by mala byť ich propagácia a tlak na ich zavádzanie tak v krajinách EÚ, ako aj v asociovaných štátoch strednej a východnej Európy. Hlavné nástroje ktoré by mali byť použité sú zosumarizovane v nasledujúcej tabuľke:

 

Nástroj

Opis

Riziká/odporúčania

SEA

Poslednú verziu Smernice Rady o vplyvoch niektorých plánov a programov na životné prostredie prijali ministri životného prostredia členských štátov EÚ 30.marca 2000 a predpokladá sa, že bude schválená do konca roku 2000. Smernica o SEA bude potom následne implemetovaná v členských i asociovaných krajinách.

Problém môže byť v tom, že táto smernica nebude dôsledne využívaná a bude účelovo interpretovaná (čo sa už na Slovensku stalo s §35, zákona 127/95 o EIA). 6 EAP by mal preto zaviazať krajiny používať tento nástroj všade kde je to možné a žiadúce.

Slabinou tejto smernice sa tiež javí zabezpečenie účasti verejnosti v procese posudzovania

Legislatíva

EÚ má približne 350 direktív ktoré sa vzťahujú k životnému prostrediu

Ich efektivita  záleží na  spôsobe implementácie a na vymáhateľnosti práva v jednotlivých členských a asociovaných krajinách, kde sa navyše pridružuje nedostatok finančných zdrojov na ich splnenie (zvlášť v investične náročných oblastiach ako je napr. čistenie odpadových vôd).

Environmentálna daňová reforma

Zmena od roztrúseného systému environmentálneho zdaňovania na komplexný systém, kde je daň uvalená na prácu nahradená environmentálnou daňou

Veľké náklady a silný prirodzený odpor so strany politických predstaviteľov, inštitúcii i občanov. Preto je potrebné potvrdiť v 6. EAP že Európska politika smeruje k „zelenej“ daňovej reforme a tak motivovať zainteresované krajiny ku krokom, ktoré podporia jej zavedenie.

Dobrovoľné záväzky

V súčasnosti je v EÚ viac ako 300 dobrovoľných záväzkov (najviac v Nemecku a Holandsku). Tento inštrument je na Slovensku prakticky neznámy.

Týmito záväzkami sa niekedy producenti snažia predísť legislatívne kroky, ktoré by boli striktnejšie. Preto by ich podpora mala byť založená na kredibilite, transparentnosti a systéme overovanie treťou (nezávislou) stranou.

“Znečisťovateľ platí”

Efektívna aplikácia tohto princípu je podľa nás kľúčová pre zlepšenie stavu znečistenia. Znečisťovateľ by mal plne prevziať zodpovednosť za environmentálne náklady. 

Mala by sa  ďalej rozpracovať metodika „internalizácie externalít“, teda dosiahnutie stavu, keď náklady nesené znečisťovateľom budú čo najvernejšie odrážať skutočnú škodu na životnom prostredí.

Systémy environmentálneho manažmentu

Systémy environmentálneho manažmentu a auditu (EMAS), normy ISO radu 14 000

Zavádzanie týchto systémov môže byť formálne a neovplyvňovať samotné jadro problémov.

 

Normy ISO radu 14 000, ktoré zatiaľ na Slovensku prevládajú sú v určitých aspektoch „mäkšie“ ako EMAS, preto by mal 6. EAP podporiť rozširovanie systému EMAS a jeho ďalší vývoj a sprísňovanie kritérií na udelenie certifikátu.

Dotácie

Hlavne do poľnohospodárstva a priemyslu.

Tieto dotácie by mali viac sledovať environmentálne ciele a namiesto podpory intenzívneho poľnohospodárstva či GMO a ťažby (často nekvalitného) uhlia a iných surovín by mali podporovať organické poľnohospodárstvo,  rozvoj služieb a materiálovo a energeticky málo náročné výroby.

„Zelený“ systém verejného zaobstarávania

Vo väčšine štátov je vláda jedným z najväčších nákupcov tovarov a služieb

Vlády by sa mali zaviazať brať pri verejnom zaobstarávaní do úvahy environmentálne kritériá

Environmentálna zodpovednosť

Silná zodpovednosť za poškodzovanie životného prostredia vyžadujúca presah environmentálnych aspektov do všetkých oblastí činností a aktivít

Pripravovaný program by mal podporiť uplatňovanie tohto princípu a pokračovať v líniách „bieleho dokumentu“ o environmentálnej zodpovednosti pripravenom Európskou komisiou.

Táto tabuľka nie je samozrejme vyčerpávajúci zoznam a pozornosť by mala byť venovaná aj nástrojom ako sú označovanie environmentálne vhodných výrobkov, „obchodovateľné“ povolenia, LCA, nákladovo-výstupová (cost-benefit) analýza, zamerať sa na rozšírovania zodpovednosti výrobcov za produkt po skončení jeho životnosti a iné.

II.2.6. Transparentnosť, participácia a podiel na zodpovednosti

Ratifikácia Arhuských zmlúv o slobodnom prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní a prístupe k právnej ochrane v záležitostiach životného prostredia predstavujú dôležitý základ pre transparentnosť celého procesu.

Ak má nastať zmena k lepšiemu a ak má byť pripravovaný 6. EAP úspešný, tak musí byť budovaný na princípoch transparentnosti, participácie a podiele na zodpovednosti. Ak chceme zmeniť chovanie a vzorce spotreby prevážnej časti obyvateľstva, musia byť občania informovaný. Informácia musí byť chápaná ako nástroj ktorý umožňuje zvoliť správnu cestu a pomôcť občanom pri rozhodovaní a pri zvolení z možných alternatív, pričom musia byť plne oboznámený s environmentálnymi dopadmi svojej voľby ( včítane dopadov na zdravie). Takýto informovaný občania sú najlepšou zárukou tvorby a presadzovania kvalitnej environmentálnej politiky.

Nedostatok záujmu a účasti na strane rôznych činiteľov bol identifikovaný ako jeden z dôvodov obmedzeného úspechu 5. EAP. Na naplnenie cieľov je preto potrebné zainteresovať ľudí na rôznych úrovniach a dať im určitý podiel na zodpovednosti. K naplneniu tohto cieľa môže slúžiť napríklad iniciatíva LIFE, kampaň pre trvalo udržateľné mestá a využívanie nástrojov ako EMAS, dobrovoľné záväzky a rôzne projekty v spolupráci rôznych zložiek spoločnosti (vládnych orgánov, MVO, občanov).

III. ZÁVER

Podpísané Slovenské MVO vítajú možnosť vysloviť sa k pripravovanému 6. Environmentálnemu akčnému programu a veria,  že takýto postup nezostane výnimkou, ale stane sa pravidlom aj pri ďalších dokumentoch ktoré sa priamo či nepriamo dotýkajú aj Slovenka ako asociovanej krajiny EÚ. V blízkej budúcnosti by to malo byť pri tvorbe Európskej stratégie trvalo udržateľného rozvoja. V tomto kontexte žiadame, aby  v budúcnosti Európska komisia dohodla s národnými vládami asociovaných krajín preloženie a publikovanie všetkých relevantných dokumentov čo by umožnilo zapojenie širšej verejnosti do procesu ich pripomienkovania.

 

Zprávu elektronické pošty s dotazy nebo komentářem k tomuto webovému serveru zašlete na adresu webmaster@czp.cuni.cz.
Copyright © 2003 Centrum pro otázky životního prostředí UK
Naposledy změněno: 18. 05. 2005